Bonus - rozhovor

Je samorastom českej hudobnej scény, má radikálne názory, hrá v niekoľkých projektoch naraz, venuje sa grafike i novinárstvu. S bývalou kapelou získal českého Anděla, odmieta vydávať albumy na CD. Vychádza z hardcore a punku, ale pred pár týždňami sólovo debutoval rapovým albumom Konec civilizace. Volá sa Martin Hůla, Bourek či Bonus.

Autor: Filip Drábek

V čom majú punk a rap k sebe blízko?
Majú podobný základ. Bola to reakcia na sociálne vylúčenie, rasovú segregáciu v jednom prípade, tlak konformnosti v druhom. Oboje majú kultúrne politické korene. Takže až tak mimo seba nie sú, alebo aspoň neboli. Mňa najviac fascinuje nízkoprahovosť rapu, hlas ulice, od začiatku nemáš žiadne obmedzenia zo strany techniky alebo vybavenia. Ak máš potrebu niečo povedať, nič ti nestojí v ceste.
Na albume sa vyskytuje dosť slovenských mien – DJ Spinhandz, Karaoke Tundra, Lyrik, Spank. V čom je pre vás zaujímavá slovenská scéna?
Sú to ľudia, čo robia skvelé veci a zároveň sú to moji kamaráti. Vždy som mal pocit, že u vás je viac zaujímavých výstupov ako v Čechách. Možno aj pre Kontrafakt, vďaka ktorému bola slovenská scéna taká veľká, že dokázala vygenerovať väčšie množstvo kvalitných vecí. Je to iná nátura, viac vám to ide. A tiež mám rád slovenčinu, aj keď nedokážem presne povedať, čo ma na nej priťahuje.
Väčšina vašich textov je osobná. V komerčnom hip-hope také niečo nepočuť. Čím to je?
Pretože robia pop, to je jednoduché. Keď chceš oslovovať masy, nemôžeš byť ani príliš svojský, ani hlboký, ani múdry. A keď taký budeš, budeš stále niekde na okraji. V undergrounde. Tento rok som videl na festivale Hip Hop Kemp v Hradci Králové, ako tam vypískali Peťa Tázoka a Karaoke Tundru. Najlepší textár s najlepším producentom, bezkonkurenčná a originálna vec a tí ľudia to tam sfúkli ako sviečku. Keby chceli uspieť, museli by sa znížiť na úroveň davu. Medzi kvalitou a úspešnosťou je čoraz väčšia nepriama úmernosť, preto sa bude prázdnota predávať.
Dlhšie sa hovorí o úpadku komerčného rapu. Prečo sa tak stalo? Je to výhoda pre ľudí, ktorí tvoria intelektuálny hip-hop?
Asi to bude nasýteným trhom, možno to ľudí prestalo baviť, alebo za to môže kríza. Bude to niečo takéto jednoduché, netrúfam si to analyzovať, nie som súčasťou scény, len do nej nazerám, využívam jej formu. Myslím však, že to môže priniesť len veľa dobrého. Zmenia sa hodnoty a hudba bude dôležitejšia ako úspech, sláva, peniaze, opadnú tí, čo sa vezú na módnej vlne, a na scéne ostanú ľudia, ktorí to myslia vážne. Dúfam.
Na Konci civilizace je vystihnutá súčasná konzumná spoločnosť…
Album nezobrazuje len tému konzumu. Žijeme v ilúzii slobody, veríme tomu, že sme osobnosti, že na našom názore niekomu záleží, že máme možnosť voľby. V skutočnosti však máme strach z toho, aby sme sa nepošmykli a nedostali sa na okraj spoločnosti. České média v tejto súvislosti používajú termín neprispôsobiví občania – môžu to byť Rómovia, bezdomovci alebo squatteri, skrátka všetci, čo žijú mimo mantinely konzumu. A pretože nechceme byť neprispôsobiví, radšej sa prispôsobíme, čo v praxi znamená, že si necháme vnútiť ďalší tovar, bez ktorého by sme sa zaobišli. Životná úroveň sa posudzuje podľa množstva nepotrebných vecí, ktoré ľudia vlastnia. Chceme mať tri televízie, dve autá aj napriek tomu, že je nám bez nich lepšie.
Pomáha tvorba vyrovnať sa so stavom spoločnosti?
Neviem, či práve vyrovnať, skôr tie javy pomenovať. V prvom rade pre seba, ale zároveň dúfam, že to niekoho donúti o tých veciach premýšľať. Samozrejme, je takmer nemožné žiť úplne mimo systému, ale myslím, že je dôležité si tieto veci aspoň uvedomiť a vychádzať z nich.
Ste známym zástancom „urob si sám“, teda DIY estetiky. Na stránkach Sporto nabádate ľudí k tomu, aby nebrali ohľady a robili si všetko sami. Nemá to okrem jasných pozitív i svoje negatívne stránky?
Záleží na uhle pohľadu. DIY aktivity sú, samozrejme, ťažšie kontrolovateľné, z princípu teda omnoho slobodnejšie. Aktivita v tomto prostredí je väčšou hodnotou ako kvalita, pretože v ideálnom prostredí vytvára priestor, v ktorom sa môže ktokoľvek realizovať. Takýmto spôsobom môže vzniknúť sieť ľudí, ktorá vzájomne spolupracuje, podporuje sa, motivuje a inšpiruje. Väčšie podhubie zvyšuje pravdepodobnosť výskytu vecí, ktoré môžeme považovať za skutočne kvalitné. Technické nedostatky nebývajú na škodu, často vedú k originálnym a prekvapivým riešeniam. Naopak, technická dokonalosť v žiadnom prípade nevedie ku kvalite, ako je vidieť na mainstreamovej kultúre.
Z tvorby sólovej tvorby i kapely Sporto cítiť, že je pre vás dôležité tvoriť hudbu pre komunitu…
Skôr ako hudbu pre komunitu by som to nazval budovanie komunity hudbou. Bolo by šialené myslieť si, že zmeníme svet nejakou kultúrnou revolúciou. Hoci nemá zmysel ísť vyslovene proti, dá sa vybudovať alternatíva, komunita, ktorá uznáva hodnoty alebo princípy odlišné od väčšinového trendu. Ide skôr o podporu a inšpiráciu a tiež o to, že spoločne s ostatnými vytvárame aspoň kúsok sveta tak, ako si myslíme, že by mohol byť lepší. Na úrovni rodiny, vydavateľstva či scény.
Vaše nahrávky vydávate zásadne iba v mp3 a na gramofónových platniach. V čom sú CD zlé?
  Keď to je formulované takto, tak asi v ničom, akurát ma nezaujímajú. CD je v podstate už len kompilácia, ktorá zvyšuje výrobné a distribučné náklady a zaberá miesto, pretože prvá vec, ktorú človek urobí s každým kusom je, že si z neho spraví mp3, a potom sa mu naň už len sype prach.
V čom je teda vinyl lepší?
  Je to objekt, ktorý vzbudzuje rešpekt. Seriózna vec. Má veľký priestor na grafiku, spája vizuálne cítenie s hudbou. Má charakteristický zvuk, dynamiku a technické limity, ktoré musím rešpektovať. Vinyl sa väčšinou počúva vcelku alebo aspoň po stranách. Je ťažké a nepraktické preskakovať skladby, čo je v čase, keď sú albumy len zhlukmi skladieb, celkom zaujímavá vec.